Súčasným
negatívnym trendom, nielen počas cestovania, je minimálna komunikácia
s inými osobami. Stačí sa poobzerať okolo seba. Voči rozhovorom so známymi
či zoznamovaniu sa s cudzími ľuďmi, sa dá obrniť niekoľkými jednoduchými
spôsobmi. Slúchadlami nasadenými hlboko v ušiach, prehrávaním si
najnovších hitov na plné pecky a popritom ešte fičať na sociálnych sieťach
s pohľadom upreným na smartfón.
(zdroj: Súkromný archív autorky)
(zdroj: Súkromný archív autorky)
Pokiaľ idete
autom, máte dve možnosti:
1.) cestovať
v počte kusov – jeden – a riskovať inteligentný monológ so sebou samým.
2.) alebo pribrať
do partie niekoľko ďalších spolusúputníkov, ktorí sa, ako zvyčajne, zložia po nejakom tom euríčku na benzín. Môže
medzi vami dochádzať k rutinnej konverzácii typu: Ako sa máš? Aký dlhý deň Ťa dnes čaká? Zvezieš ma autom aj domov? To
dnešné počasie je hrozné... Ešte je tu možnosť, že študujete ten istý odbor a tak preberiete základné témy ohľadom učiva, prehodíte reč o najnovších
pikoškách, ohovoríte kolektív, prípadne vyzdvihnete
jeho súdržnosť pri dohadovaní sa na termíne nejakej písomečky. To isté
dookola... #ibažebyne.
Akokoľvek.
Existuje minimálna šanca, že by sa vám to stalo, pokiaľ cestujete vlakom. Ak by
ste už so svojím spolusediacim naozaj nemali o čom, je tu jedna rada. Nepatrí
sa síce počúvať cudzie rozhovory, či okato sledovať ostatných cestujúcich, ale
v danom prípade je možné to trochu porušiť. Takže, stačí sprístupniť svoje
zmysly, nastražiť uši a vnímať rôznorodé situácie vo svojom okolí.
(zdroj: Súkromný archív autorky)
(zdroj: Súkromný archív autorky)
Tak schválne. Byť
svedkom nikdy nekončiaceho sa bozkávania istého mladého - inak sympatického
páru - môže byť niekedy celkom trápne. Pokiaľ nemáte dobrú náladu, tak je dosť
možné, že to celé zhodnotíte ako prehliadku u stomatológa. Ba dokonca u otorinolaryngológa.
Môj dojem z tejto situácie zlepšuje len fakt, že univerzitný deň skončil
o niečo skôr, a tak je napokon celkom milé na párik občas zakuknúť. Celej
scéne dodáva atmosféru pieseň You Don´t Know Me od Jann Arden, znejúca
z mojich slúchadiel. A keďže nikdy
nekončiace znesie aj dva songy, pridávam Chrisa Isaaka a jeho Wicked
Games. Áno. To je presne tá chvíľa,
keď si uvedomíte, že správne zostavený playlist je jednou z najdôležitejších
podmienok, aby sa Vám vlakom cestovalo ľahšie.
Iným prípadom je
detská nevyspytateľnosť. Pohodlne sa usadíte v sedadle a veselo sa
s kamarátmi smejete na aktuálnych vtipoch, meme komiksoch a iných
záležitostiach. Keď tu zrazu počujete rozhovor babky a jej asi 5-ročnej
vnučky: –Babi? – Áno? – Dnes sa mi
u Teba páčilo. Hm, aké rozkošné vyznanie. No z nepochopiteľných
dôvodov, len o pár sekúnd neskôr, to isté dievčatko začne srdcervúco
plakať. Zastavíte a zamyslíte sa: Čo také sa mohlo stať? – Babiiiii, ja nechcem, aby si odišla domooov, ja sa chcem s tebou
vrátiť k tebeeee. Tak o to ide! No dobre, snáď ju babka utíši. ...o chvíľu: – Babiii, ja chcem orieškyyy. Analyzuje
ich, všetko je okej. Ak by sa onen plač udial len raz, poviete si: No dobre, dievča
malo slabú chvíľku. Ale ono sa to opakovalo ešte aspoň štyrikrát. Schíza? Možno
J
(zdroj: Súkromný archív autorky)
(zdroj: Súkromný archív autorky)
A do tretice
všetko naj. Nemožno obísť štedrých, no možno až priveľmi pohostinných, našich
starších občanov. K mladej slečne si prisadne deduško, spočiatku nenápadný
spolucestujúci. No po chvíli už svojimi zvedavými otázkami prinúti dievča, aby
si zložilo slúchadlá z hlavy a poslušne odpovedala. Skadzi ši? Študuješ, či robiš, moja ?A co
študuješ? A myšľiš, že še v tym uplatniš? Bo to neškaj češko sebe
najsc robotu. A čerešne sebe daš? Slečna (čítam jej z tváre, že
je mierne zaskočená z Tesco tašky naplnenej ovocím, čo pripomína čerešne),
zdvorilo odmieta. Aľe šak sebe daj,
okoštuj, barz fajne. Mmm. Dievča aj po druhýkrát odmieta. Joj, ta to vy, mlade, neznace, co dobre.
Dievča si ani na tretí deduškov pokus „čerešňu“ nevezme, čo mi už pripadá
trochu bezočivé. Z úcty k staršiemu - ja by som si dala. Ale v
skutočnosti, nepozorovane odvraciam zrak, lebo nemám chuť na pomliaždené,
neumyté ovocie. Sorry. Mmm, ta tote
čerešňe ale dakus inakši smakuju. Joj, šak to višňe! V duchu sa len
zarehocem a potom neprítomne pozerám von oknom...
(zdroj: internet)
(zdroj: internet)
Čo dodať. Vzhľadom
na otvorený vlakový priestor je počuť všetky rozhovory, telefonáty, či cmukacie
story, ktoré sa dejú okolo vás. A je úplne zbytočné sa tomu brániť.
Prináša to pozitívne i negatívne zážitky, no vo všetkých je dobré nájsť si
niečo pre seba a vyťažiť z toho aj minimum. Aj takýto krátky blog. Nabudúce si preto radšej
dajte pozor na to, o čom budete v mojej blízkosti diskutovať. Ak by
sa to stalo pred napísaním tohto blogu, mohli by ste sa v ňom totiž nájsť J.
Pre © Televíziu Mediálka s láskou napísala Katarína Čižmárová
Pre © Televíziu Mediálka s láskou napísala Katarína Čižmárová